To je aká úroveň!

Autor: Marianna Jablonska | 24.11.2016 o 9:45 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  102x

 

Tak ma raz v marci 2015, uprostred nemalých ťažkostí nemalých rozmerov, kopla múza. Zase raz..

 

To je aká úroveň! 
Chceme Básnikovi byť roveň 
A to nie hocakému
Takému, čo teší sa vánku rannému 
Čo slnečný lúč, tak ako kľúč, 
Do vrecka si odloží, 
Na bezpečné miesto potom položí. 
A rozumne s ním naloží.
Či už je, alebo nie je, vo svojej koži.

Pravý Básnik, ten to vie! 
Že šťastným dá sa byť,
Hoci má trápenie.
Že tma je iba nedostatkom svetla.
Keď zasvieti si, neudrú ho hrable, ani metla. 
Lebo pod nohy si uvidí.
A ako múdry muž, slnečný lúč nezahodí! 
Posvieti si s ním aj na takom poschodí, 
Kam sa bežne veru nechodí. 
Kde elektrinu viesť sa ževraj nehodí.

Posvieti si, 
Okno dokorán tam otvorí si
A uvidí všetky izby rysy. 
Sprvu síce nevábne. 
Časom však, keď uprace si
A vyhodí nepotrebné veci, 
Vydezinfikuje 
A všetko pekne vymaluje,
Zoženie si doplkny tak parádne,
Že aj na ostatných poschodiach sa šuškať bude,
Že prikrývky Básnik vraj má hodvábne.

A tá susedka Zebra, 
čo má pásikavé rebrá, 
Odrazu už neohŕňa nos
A neskrýva sa pred Básnikom ako dáky pštros.

Pávi sa priam vždy, 
Keď ide Básnik okolo
Vraví: 
'Pekny deň sa praje!' 
Básnik slušne odvetí, 
Že pekný je vždy, 
Keď sa šťastie nesie v povetrí. 
Ona usmeje sa. Nerozumie však, 
Že šťastie - to je rozhodnutie,
Že aj keď sa cítiš jak slimák, 
Ktorého sprevádza tmavý mrak, 
Môžeš vzlietnuť ako Orol vták. 
Veru tak.

Potom Zebra ako obyčajne zahromží.
Že vonku blato je 
A že v kaviarni už čakajú ju kamoši 
Ako sa tam ale dostať má, 
Keď prší takto hrozne od rána?!

'Nemôžeš za to, 
že tam je blato.'
Vraví Básnik pokojne a láskavo. 
'Buď ho obíď, 
alebo domov naspäť odíď.
A keď už musíš ísť, 
Nefňukaj.
Keď blato máš na topánkach, 
S výčitkou na ne nekukaj.
Lež otvor dlane a si ich očisti, 
Alebo sa lepšie obuj a obleč.
Ak chceš.' 
A Zebre až sa zastavila reč.

A Básnik, ten pokojne sa pobral preč. 
Vo vrecku Slnečný lúč, 
Pre prípad, že by niekde zase nebol elektrický prúd, 
Tak sa s ním tiež rozlúč.
Ide ďalej, hľadať poschodia, 
Kam bežne ľudia nechodia 
Kde treba ešte vyvetrať 
Čerstvým vzduchom izby nechať pookriať
A ukázať, čo sa dá, 
Keď v srdci kvitne záhrada 
Inšpirovať možno Žirafu,
Čo nezvyčajné veci má rada.
Ako napríklad vysoké ihličky.
Na ľudí pozerať sa len z výšky.

Básnik príde zaiste, 
Aj ku Tebe,
Na tie miesta tŕnisté a tienisté. 
A vtedy sa uč,
Že od šťastia ľahké je mať vždy ten správny kľúč. 
Nedarí sa vždy preskočiť cez obruč.
Tak daj pozor. 
A v páľave horkosti si ten svoj Kľúčik nerozpuč.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

BLOG INEKO

Máme priveľa magistrov a inžinierov, dlho študujeme a neodmeňujeme úspech

Rozdiely vo vzdelávaní medzi Slovenskom a krajinami OECD.


Už ste čítali?